|
Na strane druhej pokles dopytu zvýraznil narastajúci
previs svetovej ponuky ťažobných ale i spracovateľských rafi nérskych
a petrochemických kapacít. To sa prejavilo v konečnom dôsledku v tom,
že v komerčnom sektore sa prudko začali zvyšovať zásoby ropy a
produktov, pričom v krajinách OECD tieto počas roku 2009 boli miestami
schopné pokryť až 60 dní spotreby na trhu, teda o 8-10 dní viac ako
bývalo obvyklé v predkrízových rokoch. Stranu globálnej ponuky palív
tiež ovplyvnil pokračujúci rast predaja rope alternatívnych biopalív.
Značný nepomer medzi svetovou ponukou a dopytom na
ropnom trhu sa odzrkadlil na cene ropy. Tá medziročne v priemere
výrazne klesla, a to na úroveň niečo vyše 60 USD za barel, hoci počas
roku postupne narastala z východiskových úrovni 35 USD až ku 80 USD za
barel. Za rastúcim trendom cien ropy je treba vidieť predovšetkým
prirodzenú spätnú korekciu komoditných trhov po prudkom poklese ceny
ropy v roku 2008 z úrovní približne 150 USD až ku 30 USD za barel a
tiež vplyv nadmernej obchodnej aktivity fi nančných investorov v
dôsledku extrémne nízkych úrokových sadzieb centrálnych bánk a
obrovského nadstavu likvidity v bankovom sektore.
Ropné firmy sa snažili riešiť prebytok ponuky ropných
produktov obmedzovaním spracovania ropy v rafi nériách, a tak bolo
úplne bežné, že využitie produkčných kapacít vo vyspelých ekonomikách
sa pohybovalo na úrovni 70-85%.
Symptómy ekonomickej krízy, najmä redukcia aktivity v
priemysle, teplárenstve, elektroenergetike, stavebníctve a
medzinárodnom obchode, zásadne a bezprostredne ovplyvnili predovšetkým
trh stredných destilátov. To sa odzrkadlilo na nízkych
spracovateľských maržiach hlavne pri motorovej nafte.
Hospodárska kríza sa prejavila tiež v raste
nezamestnanosti a v stagnácii až poklese príjmov domácnosti, čo sa
malo prirodzene odzrkadliť na zníženom sklone k spotrebe u domácností.
Ich nákupný sentiment však bol na druhej strane stimulovaný rôznymi
opatreniami vlád a centrálnych bánk, napr. „šrotovné“ na staré autá,
predĺženie podpôr v nezamestnanosti, rôzne podpory na obstaranie
bývania, historicky nízke úrokové sadzby a pod.. Dopad hospodárskej
krízy na segment motorových benzínov preto nebol až tak dramatický ako
v prípade motorovej nafty, pričom navyše benzínový trh bol podporený
pomerne rýchlym obmedzovaním produkčných kapacít najmä na strane
amerických rafi nérií.
Nízku efektivitu výroby a predaja vykazovali tiež
petrochemické spoločnosti, nakoľko ceny fi nálnych produktov –
polyetylénu, polypropylénu a ďalších chemikálií, počas minulého roku
klesli výraznejšie, než klesli ceny vstupných surovín.
|
